Mnohí z nás sa občas vo svojich životoch cítime ako vo väzení a všetci hľadáme možnosť, ako sa z neho dostať von. My, mladí „zrakáči“ a dobrovoľníci z projektu YALTA, sme sa v jeden krásny slnečný deň rozhodli oživiť príbeh vojaka z vojnových čias zavretého vo väzení, ktorý túto cestu našiel. Navštívili sme únikovú miestnosť unIQue room v Brne, kde sme sa vydali po jeho stopách. Vďaka tímovému duchu a našim bystrím mysliam sme sa spoločne prerozmýšľali až na slobodu.
Vyslobodenie z únikovej miestnosti si vyžadovalo zvládnuť úlohy, pri ktorých sme museli vzájomne spolupracovať na ich vyriešení. Museli sme pri tom zapojiť viacero zmyslov. Okrem zraku sme potrebovali aj hmat, pretože niektoré časti úloh boli napísané v Braillovom písme. Takou bola napríklad krížovka. Pri inej úlohe sa musel medzi nami nájsť odvážlivec, ktorý prehľadá nádoby naplnené farbou, či sa v nich náhodou niečo nenachádza. Samozrejme, že v nádobách sme objavili kľúč. Kľúče, zámky, kódy či množstvo nepriamych odkazov dotváralo príbeh. Ponamáhali sme si aj sluch, pretože z jednej zo skríň sa ozývali hlásenia, ktoré boli ťažko zrozumiteľné. Pri riešení úloh nám boli užitočné aj znalosti z literatúry, ale hlavne sa nám veľmi zišla schopnosť logického myslenia a dôvtip.
S naším vyslobodením to vyzeralo kadejako. Najprv sa zdalo, že plnenie a odhaľovanie úloh nám ide veľmi rýchlo, čím sme si vytvárali veľký náskok. K niektorým úlohám sme sa však museli vrátiť viackrát, pretože na ich význam sme prichádzali až postupne. A aj keď sa nám občas zdalo, že riešime úlohy v chaotickom poradí, nakoniec vysvitlo, že práve v zdanlivom chaose sa ukrýval poriadok. V jednom momente sme sa však ocitli v patovej situácii. Objavili sme totiž deväťmiestny kód, ktorý sme najprv nevedeli použiť; neskôr sme ho skúsili zadať na telefóne, no ten mlčal. Už sa zdalo, že nádej na vyslobodenie sa rozplýva, no napokon nás duchaprítomnosť jednej našej „Yalťáčky“ vytrhla z beznádejného stavu. Jej pokus ešte raz zadať kód (mimochodom, na starom telefóne s vytáčacím číselníkom) priniesol úspech a zo slúchadla sa ozval hlas, ktorý oznamoval kód na otvorenie ďalšej zámky. Mohli sme pokračovať v riešení ďalších úloh, ktoré nás priviedli až k otvoreniu hlavných dverí. Podarilo sa nám vyslobodiť, a to aj bez pomoci v stanovenom čase. Ďakujeme unIQue room v Brne za tento skvelý zážitok.
Tento text bol pôvodne uverejnený v článku Aby nebola v Brne nuda časopisu SKN Mladosť 3/ 2017, autori: Michaela Kelemenová, Lucia Kelemenová a Martin Foltin. Na prispôsobení únikovej miestnosti pre nevidiacich a slabozrakých hráčov spolupracovalo aj OZ Ladon.